11 krvných testov, ktoré môžu odhaliť pravú príčinu depresie

Žiaľ, jednoduchý test na diagnostikovanie alebo potvrdenie depresie neexistuje. Diagnostika depresie sa vykonáva prostredníctvom rozhovoru s lekárom, ktorý zisťuje informácie o celkovom zdravotnom stave pacienta a o tom, ako ho jeho pocity ovplyvňujú po psychickej a fyzickej stránke. Lekár môže tiež vykonať klinické hodnotenie pomocou dotazníkov.

Pred finálnym stanovením diagnózy by sa mali vylúčiť iné zdravotné ťažkosti, ktoré sa za depresiu môžu maskovať. Existuje totiž celý rad ochorení a stavov, ktoré môžu mať príznaky podobné depresii alebo sa môžu vyskytovať spolu s depresiou. Medzi takéto ochorenia patrí napríklad cukrovka, fibromyalgia, hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), ADHD, bipolárna porucha, chudokrvnosť alebo „len“ obyčajný nedostatok vitamínov D či B12. 

Prečo je depresia často nesprávne diagnostikovaná?

Výskum v oblasti zdravia žien odhalil ťažkosti, s ktorými sa pacientky stretávajú pri pokusoch o presné lekárske diagnózy. Ukázalo sa, že depresia môže byť nesprávne diagnostikovaná až u 30 – 50 % pacientok.

Navyše podľa nedávnej štúdie až 39 % ľudí s duševnými poruchami dostane nesprávnu diagnózu. Z nich viac než polovica (54,7 %) bola chybne diagnostikovaná na depresívnu poruchu. Tento problém môže byť spôsobený viacerými faktormi, ako je nedostatok času na dôkladné vyšetrenie, či skutočnosť, že diagnózu depresie stanovuje lekár primárnej starostlivosti, ktorý nie je odborník na duševné zdravie.

Stanovenie diagnózy je často náročné, pretože klinická depresia sa môže prejaviť mnohými rôznymi spôsobmi. Niektorí depresívni ľudia sa napríklad stiahnu do stavu apatie, iní môžu byť podráždení alebo dokonca rozrušení.

Depresia sa neraz zamieňa s inými duševnými či fyzickými ochoreniami, pretože ich symptómy sa môžu prekrývať. Príkladom sú poruchy štítnej žľazy alebo chronická bolesť, ktoré môžu spôsobovať podobné prejavy ako depresia.

Takže v ideálnom prípade by mal mať lekár výsledky viacerých testov, aby si bol istý, že ochorenie, s ktorým má dočinenie je skutočne duševného pôvodu. Žiaľ, stáva sa, že ľuďom, ktorí vykazujú príznaky depresie, sú predpísané antidepresíva aj bez vykonania dodatočných krvných testov alebo odoslania k ďalším špecialistom. Pri psychiatrických diagnózach (a nielen pri nich všakže) sa odporúča tzv. „second opinion“, teda názor ďalšieho odborníka.

Moja skúsenosť s diagnostikou depresie

Chcem sa s vami podeliť o svoju skúsenosť. Keď sa u mňa v roku 2010 objavila prvá depresívna epizóda, po asi dvoch týždňoch trápenia som vyhľadala psychiatra. Nebolo potrebné odporúčanie od praktického lekára a navyše máme depresiu v rodine, takže som to považovala za logický krok.

Už po prvej návšteve som odišla s diagnózou depresie a receptom na množstvo liekov. Chápem, že niektoré ochorenia sa dajú vylúčiť aj na základe rozhovoru, no psychiater nemal k dispozícii moju zdravotnú dokumentáciu, aby mohol skontrolovať napríklad výsledky mojich preventívnych prehliadok.

O niekoľko rokov neskôr som sa z vlastnej iniciatívy rozhodla podstúpiť rôzne vyšetrenia, napríklad testy štítnej žľazy, ktoré našťastie nepreukázali žiadne problémy. Napriek tomu som dlhé roky žila s nesprávnou diagnózou – bipolárnu poruchu mi diagnostikovali až v roku 2023 počas mojej prvej hospitalizácie.

V tomto článku sa venujem 11 krvným testom, ktoré môžu prispieť k presnejšej diagnostike depresie, a ktoré môžu pomôcť vylúčiť iné možné príčiny.

1. Funkcia štítnej žľazy

Štítna žľaza je veľmi dôležitý orgán, pretože v nej dochádza k tvorbe hormónov, podieľa sa na produkcii energie v bunkách, premieňa živiny na energiu a ovplyvňuje termoreguláciu. Medzi hypotyreózou (zníženou funkciou štítnej žlazy) a depresiou existuje veľmi úzka korelácia (vzájomný vzťah).

Ako som spomínala vyššie, pacienti bývajú, žiaľ, často nesprávne diagnostikovaní na depresiu, hoci v skutočnosti majú zníženú funkciu štítnej žľazy. Stáva sa tak v dôsledku podobných symptómov – únava, znížené libido, problémy s koncentráciou, lenivosť, nedobrá nálada. Navyše veľa výskumov ukazuje, že dysfunkcia štítnej žľazy a nízke hladiny hormónov štítnej žľazy môžu prispieť k depresii.

Odporúčam nechať si spraviť komplexný test štítnej žľazy vrátane hormónu TSH, hormónu T3 a T4 a protilátok, aby ste vylúčili, že patríte medzi tých 300 miliónov ľudí na svete, ktorí trpia ochoreniami štítnej žľazy. 

2. C-reaktívny proteín (CRP)

C-reaktívny proteín (skratka CRP) je pentamerický proteín, ktorý sa v krvi objavuje pri zápalovej reakcii. Testovanie CRP je dôležité, pretože stále viac výskumov naznačuje, že depresia je zápalové ochorenie a mnohé depresívne symptómy môžu byť jednoducho „vedľajším produktom“ chronického zápalu.

O CRP test môžete požiadať svojho obvodného lekára, prípadne si môžete zakúpiť samodiagnostický test. Ak budú vaše hladiny vysoké, mali by ste podniknúť kroky, ktoré zápal znížia – môžete napríklad prejsť na protizápalovú diétu. Ďalším tipom je užívanie kurkumínu, ktorý má výborné protizápalové účinky. Štúdie preukázali, že denná konzumácia kurkumy znižuje množstvo prozápalových látok v ľudskom tele.

3. Glukóza nalačno

Ak bojujete s depresiou je tiež dôležité skontrolovať hladinu cukru v krvi. Vedci zistili, že znížená hladina cukru v krvi nalačno je významným prediktorom depresie. Niekoľko štúdií tiež naznačilo, že ľudia s cukrovkou majú zvýšené riziko vzniku depresie. U diabetikov (typu 1 aj typu 2) sa vyvinie takmer dvakrát pravdepodobnejšie ako u ostatných ľudí. 

4. Kreatinín a dusík močoviny (BUN)

Ochorenie obličiek môže viesť k symptómom podobným depresii (únava, bolesť hlavy, nechutenstvo). Je preto dôležité nechať si vyšetriť hladiny kreatinínu a dusíka močoviny – tie totiž ukazujú, ako dobre nám obličky fungujú. Dôležité je to aj z hľadiska toho, že lekári by pred predpísaním antidepresív mali vedeli, či je funkcia obličiek optimálna. Nesprávna funkcia obličiek má významný vplyv na metabolizmus liekov.

Keď obličky nedokážu účinne odstraňovať lieky a ich metabolity, tieto látky sa môžu hromadiť v krvi a tkanivách. To môže viesť k zvýšeniu ich koncentrácie v organizme a k zvýšenému riziku nežiaducich účinkov, dokonca aj pri štandardných dávkach. V niektorých prípadoch môže znížená funkcia obličiek viesť k zníženiu účinnosti liekov. Ak sa liek príliš rýchlo odstráni z tela, nemusí mať dostatok času na to, aby vyvolal požadovaný účinok.

Podľa štatistiky trpí každý 10. človek na svete ochorením obličiek, no väčšina ľudí o tom ani len nevie. Prvé príznaky sa totiž môžu objaviť až vtedy, keď obličky fungujú už len na polovicu.

5. Funkcia pečene

Ochorenie pečene môže spôsobiť príznaky podobné depresii, ako sú: 

• celková únava
• bolesť hlavy
• bolesť kĺbov a svalov
• poruchy správania
• poruchy koncentrácie

Podobne ako v prípade obličiek aj v prípade pečene je dôležité vedieť, ako dobre funguje, a to ešte predtým, ako sú predpísané lieky. Pečeň je hlavným orgánom, ktorý sa podieľa na metabolizme liekov. Ak je pečeň poškodená, môže to ovplyvniť účinnosť liekov. Ak je pečeň zapálená alebo poškodená, často dochádza k zmenám, ktoré sa dajú zistiť jednoduchým krvným testom.

6. Estradiol a Testosterón 

Estradiol je hlavný ženský pohlavný hormón produkovaný najmä vaječníkmi. Patrí do skupiny estrogénov a je zodpovedný za vývoj a reguláciu ženského reprodukčného systému. Medzi estradiolom a náladou existuje významné prepojenie, pretože hladina estrogénu je naviazaná na produkciu ďalšieho dôležitého hormónu – serotonínu. Estradiol stimuluje tvorbu serotonínu.

Depresia koreluje s náhlymi poklesmi alebo výkyvmi estradiolu a dlhými obdobiami trvalo nízkych hladín estrogénu. Keď sa po menopauze produkcia estrogénu zníži, u niektorých žien hrozí riziko vzniku depresií a porúch nálad. 

U mužov hrá zase významnú rolu testosterón. Výskumy ukazujú, že nízke hladiny testosterónu môžu u mužov viesť k symptómom depresie. Podľa jedného austrálskeho výskumu boli muži, ktorí mali v krvi nízku hladinu testosterónu, vystavení až trikrát vyššej pravdepodobnosti, že budú trpieť depresiou. 

7. Celiakia – intorelancia na lepok 

Celiakia je geneticky podmienené autoimunitné ochorenie, ktoré poškodzuje tenké črevo. Okrem typických príznakov, ako sú nadúvanie, hnačka alebo vypadávanie vlasov, bojuje veľa celiatikov aj s depresiou.

Výskum ukázal, že u pacientov s celiakiou je väčšia pravdepodobnosť, že budú diagnostikovaní na depresiu. Čo je však zaujímavé je, že dodržiavanie bezlepkovej diéty u týchto pacientov redukovalo depresívne symptómy. Existuje tiež štúdia, v ktorej depresívni pacienti, ktorí nemali celiakiu, dodržiavali bezlepkovú diétu a v priebehu 2 – 3 mesiacov u nich došlo k zvráteniu symptómov depresie.

V prípade problémov s náladou alebo depresiou sa odporúča na 30 dní vyradiť zo stravy všetky obilniny obsahujúce lepok, a to aj v prípade, že nemáte problémy s trávením. Podľa vedcov totiž bezlepková diéta zlepšuje depresívne stavy, pretože sa zvýšia hladíny l-tryptofánu – prekurzora serotonínu. Tryptofán je esenciálna aminokyselina, čo znamená, že si ju naše telo nedokáže vyrobiť samo a musíme ju tak príjimať v strave. To, že je tryptofán prekurzor serotonínu znamená, že je nevyhnutný pre tvorbu serotonínu v mozgu.

8. Horčík (Magnézium)

Horčík je životne dôležitý minerál, ktorý sa podieľa na viac ako 300 biochemických reakciách v našom tele. Je nevyhnutný pre správne fungovanie našich svalov, nervov, kostí a srdca. Horčík tiež ovplyvňuje hladiny neurotransmiterov, ako je serotonín a dopamín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu nálady, spánku a ďalších dôležitých funkcií mozgu. Výskum ukazuje, že nedostatočný príjem horčíka môže zhoršiť príznaky depresie a ovplyvniť celkovú psychickú pohodu.

Nedostatok magnézia sa môže prejaviť v podobe svalových kŕčov, únavy, nespavosti, porúch srdcového rytmu alebo poruchami nálady. Odporúčaná denná dávka horčíku je pre mužov okolo 400 mg a pre ženy 300 mg. Tieto hodnoty sú však len orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od fyzickej aktivity, veku, zdravotného stavu a ďalších faktorov.

Problémom je, že horčík sa v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti z potravín stráca, a preto je jeho nedostatok v populácií dosť rozšírený. V dnešnom jablku je napríklad až o 50 % menej magnézia ako v 60. rokoch. Ďalším problémom je, že dnes ľudia konzumujú nadmerné množstvo spracovaných potravín, ktoré sú na horčík chudobné. A mnohé potraviny, ktoré ho obsahujú, zas konzumujeme v nedostatočnom množstve. Navyše v stresových situáciách sa zvyšuje vylučovanie horčíka z tela.

Ideálne je zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na magnézium, ako napríklad banán, listová zelenina, tekvicové semienka, mandle, avokádo, strukoviny alebo horká čokoláda. Ja osobne beriem horčík aj vo forme doplnkov výživy. Najlepšie formy magnézia z hľadiska vstrebateľnosti sú citrát horečnatý, bisglycinát horečnatý alebo treonát horečnatý. Bežne dostupný oxid horečnatý má naopak vstrebateľnost veľmi nízku.

9. Vitamín D (Kalciferol)

Vitamín D, ktorý je rozpustný v tukoch, si naše telo dokáže pôsobením slnečného žiarenia vyrobiť samo. Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má aj ďalšie pozitívne účinky. Vitamín D má potenciál regulovať (priamo či nepriamo) viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém a má tiež antikarcinogénne účinky. 

Výskumíci zistili, že ľudia, ktorí majú nízku hladinu vitamínu D majú až 11-krát vyššiu pravdepodobnosť depresie ako ľudia s normálnymi hladinami. Jedna štúdia dokonca zistila, že až 60 % pacientov so samovražednými sklonmi malo nedostatok vitamínu D.

Správy z celého sveta, žiaľ, naznačujú, že nedostatok vitamínu D je rozšírený a celosvetovo závažný zdravotný problém. Vedci odhadujú, že až 50 % bežnej populácie je ohrozených jeho nedostatkom. Je preto dôležité, aby ste sa nevyhýbali slnečnému žiareniu – stačí niekoľko minút denne stráviť na slnku s odhalenou pokožkou (samozrejme tak, aby ste sa nespálili) – a, aby ste si svoje hladiny vitamínu D nechali pravidelne kontrolovať. Vitamín D obsahujú aj niektoré potraviny, ako napríklad tučné ryby, vaječné žĺtky, hovädzia pečeň či mliečne výrobky.

10. Vitamín B12 (Kobalamín)

Dostatočné hladiny vitamínu B12 sú nevyhnutné pre správne fungovanie nášho mozgu. Ak ho máte nedostatok, môžu sa u vás prejaviť problémy ako úzkosť, depresia, únava, ochorenie srdca, PMS, kožné problémy, slabá imunita a anémia.

Deficitom sú ohrození najviac ľudia vo veku nad 50 rokov, vegáni, vegetariáni alebo pacienti s chronickým ochorením pankreasu. Odhaduje sa, že až takmer 40 % Američanov trpí nedostatkom vitamínu B12. Navyše výskum ukazuje, že ak je človek depresívny má pravdepodobne nižšiu hladinu vitamínu B12 a zároveň, keď má nízku hladinu B12 je vystavený väčšiemu riziku vzniku depresie.

Ak chcete tento vitamín doplniť stravou, do jedálnička by ste mali zaradiť mäso, pečeň, ryby, vajíčka a mliečne produkty. Užívať ho môžete aj vo forme doplnkov stravy. Výhodou je, že sa s ním nedá predávkovať. Jeho nadbytok telo jednoducho neabsorbuje.

11. Zinok

Zinok je esenciálny minerál, ktorý hrá kľúčovú úlohu v mnohých biologických procesoch v našom tele. Od imunity, cez hojenie rán až po zmyslové vnímanie – zinok je všade tam, kde ho potrebujeme. Je to druhý najpočetnejší kov zastúpený v tele a pre správnu funkciu mozgu a nervového systému je mimoriadne dôležitý. Zinok je tak nevyhnutným minerálom pre duševné zdravie a mal by byť pravidelne monitorovaný.

Pribúdajúce štúdie naznačujú súvislosť medzi nízkymi hladinami zinku a rozvojom depresie. Odhaduje sa, že až 2 miliardy ľudí na svete má nedostatok zinku. Viaceré štúdie ukázali, že suplementácia zinkom má antidepresívne účinky a výrazne znižuje príznaky depresie.

Medzi potraviny bohaté na zinok patrí losos, hovädzie mäso, mandle, tekvicové semienka, kešu oriešky, ovsené vločky, šošovica alebo špenát. Odporúčaná denná dávka zinku pre dospelých sa pohybuje okolo 11 mg pre mužov a 8 mg pre ženy (z toho asi polovicu vieme štandardne prijať zo stravy).

---

Zdroje:

1. https://www.verywellmind.com/is-there-a-blood-test-for-depression-1066915
2. https://www.optimallivingdynamics.com/blog/13-important-blood-tests-to-get-done-if-you-have-depression?fbclid=IwAR3SM-qR9gPB4uq6SqVDOa3m4nRQ7ECuMtPd3xArXewkJSdm5si_LnPu2Ws
3. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/9004374/
4. https://www.medicalnegligencedirect.com/mental-health-misdiagnosis/
5. https://psychcentral.com/depression/blood-test-for-depression#next-steps
6. https://www.procare.sk/ake-procesy-v-tele-ovplyvnuje-stitna-zlaza/
7. https://www.noviny.sk/zaujimavosti/124228-zlyhavanie-obliciek-tieto-priznaky-napovedaju-problem
8. https://www.gsklub.sk/magazin/ako-hormony-estrogen-a-progesteron-riadia-rytmus-zmien-v-tele-zeny/
9. https://primar.sme.sk/c/3776871/depresia-z-nedostatku-testosteronu.html
10. https://www.startitup.sk/je-magnezium-prirodny-zazrak-alebo-len-hoax-tychto-10-ucinkov-ma-voci-stresu-a-zlej-kondicii/
11. https://www.lekarenvkocke.sk/novinky/102-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vitamine-d
12. https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/368913-unava-depresie-slaba-imunita-vitaminu-b12-mate-dost/
13. https://www.choosingtherapy.com/misdiagnosed-with-depression/