10 najbežnejších príznakov a diagnostika depresie
21 júla, 2022
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí depresiou asi 280 miliónov ľudí, čo je približne 5 % svetovej dospelej populácie. Depresia sa stala epidémiou 21. storočia a žiaľ, COVID-19 tento vývoj len urýchlil. Celosvetová prevalencia úzkosti a depresie vzrástla v prvom roku pandémie COVID-19 až o neuveriteľných 25 %.
Výsledky výskumu Docentky Alexandry Bražinovej, epidemiologičky Ústavu epidemiológie LFUK, ukázali, že na Slovensku sú státisíce ľudí s príznakmi depresie, úzkostných porúch a závislostí, ktorí nemajú prístup k liečbe alebo liečbu nevyhľadávajú.
Na Slovensku sa lieči len približne 28 % pacientov s depresívnymi poruchami a iba 20 % s úzkostnými poruchami. Klinická depresia je pritom jednou z najčastejších duševných porúch a druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete.
Bohužiaľ, aj napriek všetkým týmto skutočnostiam existuje okolo duševného zdravia ešte stále obrovská stigma a ochorenie, ako depresia je vo všeobecnosti považované za slabosť alebo negatívne nastavenie človeka. S mýtmi a stereotypmi sa môžeme stretnúť na každom kroku. V tomto článku som sa vám snažila priblížiť tie najbežnejšie.
Mýtus č. 1: Depresia nie je skutočná choroba
Mať “depku” a mať depresiu je rozdiel. Depresia nie je len obyčajný smútok či zmena nálady. Jedná sa o závažný zdravotný stav, pri ktorom zdá sa, fungujú oblasti mozgu zodpovedné za reguláciu nálady, abnormálne. Samotná depresia pritom nie je zodpovedná len za zlú náladu, ale rad ďalších sprievodných príznakov, ako sú insomnia (nespavosť), plačlivosť, nechuť do jedla, nízke libido, únava, letargia, úzkosť, stres, pocit zlyhania a podobne.
Mýtus č. 2: Ľudia s depresiou sa len ľutujú
Nedepresívni ľudia si častokrát myslia, že depresívni ľudia sú slabosi. Naša kultúra si zakladá na sile vôle, ambicióznosti, pozitívnom myslení a každý, kto sa tomuto ideálu vymyká je ľahko označený za ufňukanca. Sama som sa stretla s názormi, že depresia je len precitlivenosť, lenivosť či primalé sebavedomie.
Ľudia s klinickou depresiou však nie sú leniví a ich sila vôle nemôže ovplyvniť zmiznutie zdravotného problému, ktorý súvisí so zmenami v ich mozgu. Ľudia s depresiou zápasia aj s takými obyčajnými vecami, ako je vstávanie z postele, jedenie či umývanie sa. Všetko to totiž stojí veľkú dávku odhodlania, motivácie a energie. A to sa človeku hľadá oveľa ľahšie, keď mu je dobre, ako keď mu dobre nie je.
Mýtus č. 3: Depresii vždy predchádzajú tragické udalosti
Je síce pravda, že veľa ľuďom sa depresia spustí po prežití nejakej tragickej či smutnej udalosti, existuje však aj množstvo prípadov, kedy sa príznaky objavili akoby z ničoho nič. A tak to bolo aj u mňa – symptómy depresie prišli ako blezk z čistého neba. Existuje totiž aj tzv. endogénna depresia, čo je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie. Okrem stresujúcich zážitkov stoja za príčinami tohto ochorenia aj biologické, psychologické či sociálne faktory.
Mýtus č. 4: Antidepresíva treba brať do konca života
Hoci sa antidepresíva môžu brať dlhodobo, neznamená to automaticky, že ich už musíte brať navždy. Áno, sú ľudia, ktorí ich berú roky a ani ich neplánujú vysadiť, všetko sa však odvíja od závažnosti konkrétneho zdravotného stavu. Poznám ľudí, ktorí boli schopní antidepresíva vysadiť po prvej epizóde depresie a už sa k nim nevrátili.
V ľahších prípadoch môžu dokonca pomôcť prírodné alternatívy alebo terapia. Antidepresíva nie sú vždy odpoveď, pretože ani tie nezaberajú na 100 %. Zo štúdií vyplýva, že, čím je depresia závažnejšia, tým sú antidepresíva efektívnejšie. Pri miernej depresii je, žiaľ, účinnosť nižšia.
Mýtus č. 5: Depresia sa dá liečiť len liekmi
Chemické lieky nie sú jediná možnosť liečby. Štúdie naznačujú, že psychoterapia funguje rovnako dobre ako lieky na miernu až stredne ťažkú depresiu. Medzi ďalšie alternatívy patrí napr. zmena životného štýlu, doplnky výživy a rôzne alternatívne terapie. Štúdie naznačujú, že so symptómami depresie si vie poradiť aj joga či meditácia. Všetko závisí od konkrétneho človeka a jeho zdravotného stavu.
Mýtus č. 6: Ak ju mali vaši rodičia, budete ju mať aj vy
Hoci môže byť depresia dedičná, nemusí to nevyhnutne znamenať, že deti sú predurčené na to, aby sa u nich vyvinula, tak ako u ich rodičov. Je síce praktické poznať rodinnú históriu, no zdá sa, že dedičnosť ovplyvňuje riziko a náchylnosť človeka viac ako skutočný vývoj ochorenia. Pozrite sa aj na ďalšie rizikové faktory a príčiny depresie.
Mýtus č. 7: Depresia odíde sama
Symptómy depresie sa len zriedka zlepšia alebo vymiznú bez odbornej liečby prípadne zmeny životného štýlu. Neliečená depresia môže pretrvávať bez adekvátneho zásahu mesiace či dokonca aj roky, pričom môže viesť k sebapoškodzovaniu alebo samovražde. Prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a vyhľadať odbornú pomoc je azda to najlepšie, čo môže človek pre seba urobiť.
Požiadať o pomoc nie je hanba
Na záver by som chcela pripomenúť, že depresia sa môže vyvinúť u kohokoľvek či už ste učiteľ, bankár alebo žena v domácnosti. Postihuje všetky vekové skupiny a etniká, aj keď u žien je riziko až dvojnásobné. Depresívne stavy môžu byť vyvolané ťažkými životnými situáciami, ale môžu sa objaviť aj bez zjavnej príčiny. Niekedy zas súvisí s inými ochoreniami, ktoré sa za depresiu môžu maskovať.
Pamätajte, depresia je liečiteľná a vyhľadať pomoc nie je hanba.
Zdroje:
- https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/depression
- https://www.verywellmind.com/depression-statistics-everyone-should-know-4159056
- https://www.who.int/news/item/02-03-2022-covid-19-pandemic-triggers-25-increase-in-prevalence-of-anxiety-and-depression-worldwide
- https://www.who.int/publications/i/item/WHO-2019-nCoV-Sci_Brief-Mental_health-2022.1
- https://uniba.sk/en/news-detail/back_to_page/aktuality-1/article/comenius-university-researcher-most-people-in-slovakia-with-mental-illnesses-do-not-seek-treatment/
- https://www.forbes.sk/tichy-pozierac-nielen-penazi-zanedbane-dusevne-zdravie-moze-stat-firmu-aj-pol-miliona/
- https://www.webmd.com/depression/ss/slideshow-depression-myths
