Prečo práve vy? Odhaľte rizikové faktory a príčiny, ktoré prispievajú k depresii

Klinickú depresiu zažije počas svojho života približne 10 % až 15 % populácie. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že depresívnymi porucham trpí 5 % mužov a 9 % žien v ktoromkoľvek danom roku. Aké sú príčiny depresie? Prečo niektorí ľudia zažívajú depresiu a iní nie – aj keď za rovnakých okolností? 

Vedci ani lekári zatiaľ nemajú presnú odpoveď na to, prečo sú niektorí ľudia na depresiu náchylnejší ako iní. Predpokladá sa, že existuje viac ako jeden faktor, a že príčiny depresie môžu zahŕňať genetiku, chémiu mozgu, životné udalosti, zdravotný stav i faktory životného štýlu.

Depresia sa môže objaviť z rôznych dôvodov a má tiež množstvo rozličných spúšťačov. Smrť blízkeho, strata práce, choroba, rozvod, stres, vyhorenie. Niektoré štúdie tiež naznačujú že s pribúdajúcim vekom je pravdepodobnosť depresie väčšia, a že je častejšia u ľudí, ktorí žijú v zložitých sociálnych a ekonomických podmienkach. 

V tomto článku nájdete všetky známe príčiny a rizikové faktory depresie. Ak ste si neni istý, že sa vo vašom prípade jedná o depresiu, odporúčam pozrieť si aj článok o príznakoch depresie.

Biologické faktory depresie

Niektoré rizikové faktory depresie majú korene v biológii, čo znamená, že ich len ťažko ovplyvníme.

Chemická nerovnováha mozgu

Jednou z potenciálnych biologických príčin depresie je nerovnováha neurotransmiterov v mozgu. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré pomáhajú rôznym oblastiam mozgu navzájom komunikovať a regulujú tiež mnohé fyziologické funkcie. Niektoré neurotransmitery, vrátane dopamínu, serotonínu a norepinefrínu (noradrenalínu) hrajú dôležitú úlohu v nálade. 

Aj keď sa o súvislosti medzi depresiou a nízkymi hladinami neurotrasmiterov debatuje už desaťročia, výskumníkom stále nie je jasné, či depresia vzniká v dôsledku nízkych hladín určitých neurotransmiterov alebo naopak či tieto nízke hladiny spôsobuje práve depresia. Napriek tomu, že sa chemická nerovnováha mozgu často uvádza ako hlavná príčina depresie, táto teória zostáva naďalej nepotvrdená.

Rodinná anamnéza a genetika

Genetika síce zohráva pri depresii významnú rolu, ale ak máte rodinných príslušníkov, ktorí sú v depresii, neznamená to automaticky, že ju budete mať aj vy. Riziko rozvoja depresie je u vás však 2 až 3-krát väčšie. Depresia sa vyskytuje aj u ľudí bez rodinnej anamnézy, čo znamená, že genetika sama o sebe nemôže byť hlavnou príčinou depresie. Štúdie naznačujú, že depresia je podmienená genetikou približne zo 40 %. 

Iné ochorenia a hormóny 

Myseľ a telo sú prepojené. Preto, ak má človek problém s fyzickým zdravím, môžu sa u neho objaviť zmeny aj v duševnom zdraví. Strach, stres a bolesť z ochorenia môžu vyvolať epizódu ťažkej depresie. Depresia je pravdepodobnejšia u ľudí, ktorí majú chronickú bolesť, cukrovku, roztrúsenú sklerózu alebo rakovinu. Vyššie riziko depresie je tiež pri chronických ochoreniach, poruchách spánku alebo napr. pri ochoreniach srdca. 

Na druhej strane existujú choroby, ktoré môžu spôsobiť príznaky depresie – sem patria napr. poruchy štítnej žľazy, Addisonova choroba a ochorenie pečene. Poranenia hlavy sú tiež často podceňovanou príčinou depresie. Vážne poranenie hlavy môže vyvolať zmeny nálady a emocionálne problémy.

Riziko depresie zvyšujú aj určité hormonálne zmeny, u žien je to napríklad v období menštruácie, tehotenstva, pôrodu a perimenopauzy. Predpokladá sa, že popôrodná depresia je výsledkom rýchlych hormonálnych zmien, ku ktorým dochádza bezprostredne po pôrode.

Faktory životného štýlu 

Pri vzniku depresie môžu hrať úlohu aj rôzne faktory životného štýlu, ako sú životospráva, spánok, fyzický pohyb, lieky na predpis alebo užívanie drog. Niekedy sú teda za príčinami depresie veci, ktoré môžeme ovplyvniť.

Poruchy cirkadiánneho rytmu

Predpokladá sa, že porucha normálneho cirkadiánneho rytmu tela spôsobuje tzv. sezónnu afektívnu poruchu (sezónna depresia). Ľudia, ktorí bývajú v chladnejších klimatických podmienkach, kde sú krátke a tmavé dni, sú vystavení najvyššiemu riziku. Cirkadiánny rytmus tela je totiž ovplyvňovaný svetlom. 

Okrem narušenia cirkadiánneho rytmu môže znížené slnečné svetlo viesť aj k poklesu hladín serotonínu v mozgu, čo môže ovplyvniť náladu. Sezónne zmeny tiež ovplyvňujú hladiny melatonínu v tele, čo môže narušiť spánok a prispieť k zmenám nálady. Prevencia proti sezónnej depresii spočíva hlavne v trávení viac času vonku a v pravidelnom pohybe. 

Zdravá výživa 

Výživná strava je dôležitá pre funkciu nášho mozgu. Keď nedostávame potrebné živiny, sme vystavení väčšiemu riziku vzniku fyzických a duševných zdravotných problémov. Je známe, že rôzne nedostatky vitamínov a minerálov spôsobujú príznaky depresie. 

Nedávne štúdie ukázali, že dospelí s miernou depresiou môžu byť schopní zabrániť epizóde veľkej depresie kombináciou zmien životného štýlu. Črevné mikróby a strava zohrávajú pri rozvoji depresie svoju úlohu.

Výskum naznačuje, že konzumácia veľkého množstva spracovaných potravín môže u niekoho zvýšiť riziko depresie, rovnako ako diéty buď s nízkym obsahom omega-3 mastných kyselín alebo s nevyváženým pomerom omega-6 a omega-3 tukov. Podobne, konzumácia príliš veľkého množstva jednoduchých sacharidov je spojená s príznakmi depresie, najmä u žien.

Štúdie tiež zistili, že ľudia s depresiou môžu mať s väčšou pravdepodobnosťou nízke hladiny týchto látok v krvi:

• vitamín B9
• vitamín B12 
• vitamín D
• zinok
• meď
• mangán 

Jedna skupina živín, ktoré sa považujú za prevenciu pred depresiou, sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú napríklad v tučných rybách, riasach, vlašských orechoch a chia semienkach. Prax naznačuje, že aj horčík môže byť užitočný pre ľudí s miernou až stredne ťažkou depresiou. 

Nesprávna životospráva väčšinou vedie k nárastu hmotnosti. Štúdia z roku 2018 zistila, že ľudia, ktorí majú nadváhu s väčšou pravdepodobnosťou upadajú do depresie – aj keď nadváha nespôsobuje iné zdravotné problémy, ako je vysoký krvný tlak alebo cukrovka 2. typu.

Výhody cvičenia pre naše zdravie sú dobre známe. Pravidelné cvičenie a zdravá strava pomáhajú ľuďom depresiu nielen zvládať, ale jej aj predchádzať. Aeróbne cvičenie zvyšuje hladinu endorfínov a stimuluje neurotransmiter norepinefrín, ktorý je spojený s náladou. Týmto spôsobom môže pomôcť zmierniť miernu depresiu. 

Lieky    

Dnes vieme, že niektoré lieky majú potenciál zvýšiť riziko depresie. Je preto dôležité, aby ste si preštudovali všetky príbalové letáky k liekom, ktoré vám boli predpísané. Medzi lieky, ktoré sú potenciálne rizikové pre rozvoj depresie patria:

• antikonvulzíva
• benzodiazepíny
• statíny
• stimulanty
• kortikosteroidy 
• betablokátory
• interferóny 
• digoxín 
• antiepileptické lieky

Navyše, lieky používané na liečbu duševných chorôb a porúch spánku môžu u niektorých ľudí zhoršiť alebo spôsobiť depresiu.

Drogy

Keď látky – vrátane predpísaných liekov – vedú k symptómom depresie, nazývame to depresia vyvolaná látkou. Môže k tomu dôjsť pri aktívnom užívaní látky alebo pri intoxikácii či abstinencii.

Nie je nič nezvyčajné, že ľudia s duševným ochorením sa samoliečia drogami a alkoholom. Je však tiež dôležité poznamenať, že na rozdiel od niektorých liekov na predpis aj drogy môžu spôsobiť, že sa človek bude cítiť depresívne.

Veľa depresívnych epizód sa vyskytuje v dôsledku nadmerného pitia alkoholu. Ďalšie látky, ktoré sa bežne spájajú s depresiou vyvolanou látkami, zahŕňajú kokaín a opioidy, najmä heroín.

Sociálne faktory 

Okrem biologických a environmentálnych faktorov môžu na riziko depresie vplývať aj sociálne faktory, akými sú osobnosť človeka, prežívanie stresu a konfliktov alebo smútok a rôzne traumy. 

Osobnosť

Môže vaša osobnosť spôsobovať, že ste náchylnejší na depresiu? Niektoré výskumy naznačujú, že môže. Určité osobnostné črty, vrátane nízkej sebaúcty, pesimizmu, neurotizmu alebo perfekcionizmu sa spájajú s väčším sklonom k ​​depresii, alej aj úzkosti a poruchám príjmu potravy.

S depresívnymi symptómami bývajú spojené nasledovné osobnostné črty:

• neurotizmus
• nízka kooperatívnosť
• impulzívnosť 
• menšia organizovanosť 
• rezervovanosť
• dokončovanie vecí na poslednú chvílu 
• zraniteľnosť alebo neistota
• po socializácii prichádza vyčerpanosť

Pohlavie 

U žien je až dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že zažijú ťažkú depresiu, ale môže to byť spôsobené tým, že liečbu symptómov vyhľadáva viac žien ako mužov. 

Približne 1 z 8 žien zažije počas svojho života depresiu. Existuje niekoľko teórií, prečo je to tak. Ženy uvádzajú, že zažívajú viac stresu a vyššiu mieru traumy (oba rizikové faktory depresie) ako muži.

Svoju úlohu môžu zohrávať aj ženské hormóny, napríklad estrogén. Rodové rozdiely v miere depresie sa objavujú v puberte, pričom dievčatá hlásia viac depresií už v predtínedžerskom veku. Ženy sú obzvlášť náchylné na depresiu počas tehotenstva a po pôrode, ako aj počas menopauzy.

Výskum tiež ukazuje, že ľudia, ktorí sú transrodoví alebo nebinárni, majú väčšiu pravdepodobnosť depresie – čo môže byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane zneužívania, diskriminácie a stresu z rodových menšín.

Stres

Zažívať stres je úplne prirodzené a môže nás dokonca motivovať, avšak chronický stres oslabuje zdravú stresovú reakciu tela, čo u niektorých ľudí vedie k depresii. Keď sme v strese, hladina kortizolu nám stúpa. Vedci sa domnievajú, že vysoké hladiny tohto stresového hormónu môžu ovplyvniť hladiny serotonínu a prispieť tak k depresii.

Stres spôsobený smrťou, veľkou stratou alebo inou negatívnou životnou udalosťou môže byť dostatočný na spustenie epizódy depresie u niekoho, kto už má tendenciu k tomuto stavu. 

Ďalším hnacím motorom depresie je pracovný stres alebo strata zamestnania. Švédska štúdia z roku 2009 dokazuje, že vážne konflikty so spolupracovníkmi alebo šéfmi a/alebo vylúčenie z práce prispeli k depresii u zamestnancov.

Smútok a strata

Strata milovanej osoby prináša smútiacim mnohé z príznakov depresie. Problémy so spánkom, nechuť do jedla a strata potešenia alebo záujmu o aktivity sú normálnou odpoveďou na stratu. Očakáva sa, že príznaky smútku časom ustúpia. Keď sa však príznaky zhoršia, smútok sa môže zmeniť na depresiu. Približne 1 z 10 dospelých smútiacich prežíva dlhodobý smútok. Ak príznaky vášho smútku trvajú dlhšie ako dva mesiace mali by ste navštíviť svojho lekára, aby vás vyšetril na depresiu.

Trauma

Zdá sa, že tí, ktorí zažili traumu v detstve, majú v dospelosti väčšiu pravdepodobnosť depresie rezistentnej na liečbu. Jedna štúdia zistila, že ľudia s depresiou mali oveľa vyššiu mieru sexuálneho, fyzického a emocionálneho zneužívania ako osoby bez depresie. Títo ľudia tiež zažili oveľa viac zanedbávania, šikanovania alebo odmietania a boli častejšie svedkami domáceho násilia.

Nedostatok sociálnej podpory

Dlhodobá sociálna izolácia a málo priateľov alebo podporných vzťahov je častým zdrojom depresie. Pocity vylúčenia alebo osamelosti môžu vyvolať epizódu u ľudí, ktorí sú náchylní na poruchy nálady.

Záver

Skúsenosti každého človeka so životom s depresiou sa líšia rovnako ako individuálne faktory a príčiny, ktoré prispievajú k rozvoju a priebehu ochorenia. Spúšťačom depresie môže byť takmer každá negatívna skúsenosť alebo trápenie.

Aj keď nemáme žiadnu kontrolu nad niektorými rizikovými faktormi, ako je genetika alebo trauma z detstva, môžeme kontrolovať iných prispievateľov, akými sú napríkad strava alebo konzumácia alkoholu. Duševné choroby sú bežné a liečiteľné, ale nájdenie najbezpečnejšej a najúčinnejšej liečby môže chvíľu trvať.

Spolupráca s lekármi a odborníkmi v oblasti duševného zdravia a podpora rodiny a priateľov sú životne dôležité pre každého človeka, ktorý žije s depresiou, ako aj pre ľudí s rizikovými faktormi rozvoja tohto stavu.

---

Zdroje:

1. https://www.verywellmind.com/why-are-some-people-more-prone-to-depression-1067622
2. https://www.nhs.uk/mental-health/conditions/clinical-depression/causes/
3. https://www.healthline.com/health/depression/risk-factors#Medical-risk-factors-for-depression
4. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/depression/symptoms-causes/syc-20356007
5. https://psychcentral.com/depression/what-are-the-risk-factors-for-depression#depression-risk-factors
6. https://www.verywellmind.com/common-causes-of-depression-1066772
7. https://www.psychologytoday.com/intl/basics/depression/causes-depression
8. https://www.medicalnewstoday.com/articles/8933#types
9. https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/psychologia-a-pedagogika/docent-anton-heretik-priciny-depresie-su-komplexne/