Sú antidepresíva skutočne účinnejšie než placebo? Zistite, čo hovorí najväčšia štúdia o antidepresívach!

Účinnosť antidepresív bola a je spochybňovaná už roky, pričom niektoré štúdie naznačujú, že placebo funguje podobne dobre. Výsledky doposiaľ najrozsiahlejšej medzinárodnej štúdie o antidepresívach prekvapili aj samotných vedcov. Ukazuje sa, že antidepresíva sú pri krátkodobej liečbe akútnej depresie u dospelých účinnejšie ako placebo.

Depresia postihuje približne 350 miliónov ľudí na celom svete. Od roku 1990 sa výskyt depresie výrazne zvýšil, pričom sa predpokladá, že je to spôsobené rastúcou a starnúcou populáciou. Len v USA je finančná záťaž depresívnych porúch viac ako 210 miliárd dolárov ročne. Tento trend predstavuje podstatnú výzvu pre zdravotnícke systémy v rozvinutých aj rozvojových krajinách. 

Čo sú to antidepresíva, a ako fungujú?

Antidepresíva boli prvýkrát vyvinuté v 50. rokoch minulého storočia na liečbu symptómov depresie. V súčasnosti sú okrem depresie určené aj na liečbu ďalších duševných porúch, ako sú úzkostné poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) alebo posttraumatická stresová porucha (PTSD).

Existuje niekoľko hlavných typov antidepresív:

• Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)
• Inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu (SNRI)
• Tricyklické antidepresíva (TCA)
• Inhibítory monoaminooxidázy (MAOI)

Vedci si myslia, že antidepresíva menia hladiny chemických látok v mozgu, nazývaných neurotransmitery. Neurotransmitery prenášajú signály medzi nervovými bunkami. 

Predpokladá sa, že nerovnováha týchto chemických látok môže prispieť k symptómom depresie. Pravdou však je, že ani odborníci si nie sú istí, ako antidepresíva presne účinkujú, pretože o tom, ako funguje ľudský mozog, stále veľa nevieme.

Väčšina antidepresív, ktoré boli zahrnuté do štúdie, ktorú budeme rozoberať, patrí do skupiny liekov nazývaných selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). Serotonín je neurotransmiter, ktorý pomáha regulovať vaše správanie, náladu, pamäť a váš gastrointestinálny systém.

Od konca 80. rokov minulého storočia sa považovali nízke hladiny serotonínu za hlavnú hnaciu silu depresie. Predpokladá sa, že SSRI fungujú tak, že zvyšujú hladiny neurotransmiteru serotonínu, ale vedci pripúšťajú, že dôkazy na podporu mechanizmu tohto účinku nie sú definitívne. V skutočnosti nikto presne nevie, ako antidepresíva fungujú. Výskumníci z Oxfordu tvrdia, že je potrebný ďalší výskum. 

Placebo: Môže sila mysle naozaj liečiť?

Placebo je neaktívna látka alebo liek, ktorý nemá žiadny terapeutický účinok. Môže ním byť napríklad cukrová pilulka alebo falošný lekársky zásah. V klinických štúdiách sa placebá používajú na porovnanie účinnosti skutočných liekov. 

Pacienti, ktorí dostávajú placebo, nevedia, že nejde o aktívnu liečbu, čo môže viesť k psychologickému účinku, známeho ako placebo efekt.

Placebo efekt je psychologický a fyziologický jav, pri ktorom človek zaznamená zlepšenie zdravotného stavu po užití látky alebo absolvovaní liečby, ktorá nemá žiadne aktívne terapeutické účinky. Tento efekt ukazuje, aký významný vplyv môže mať na uzdravenie sila viery a očakávania, že daná liečba pomôže aj keď samotná látka alebo zásah nemajú biologický vplyv.

Faktom je, že placebo má vplyv na mnohé choroby – do určitej miery. Placebo môže pomôcť pri bolestiach, trávení, Parkinsonovej chorobe a iných ochoreniach. 

Neurovedci v jednej štúdii vykonali skenovanie mozgu ľudí, ktorí zažívali placebo efekt a sledovali, ako mozgy pacientov napodobňujú účinky liekov proti Parkinsonovej chorobe. Terapeutický účinok placeba je skutočný, hoci netrvá tak dlho ako skutočná liečba alebo chirurgický zákrok.

Skrytá pravda o klinických štúdiách liekov

S cieľom vyhodnotiť účinnosť a bezpečnosť liekov začal v 60. rokoch 20. storočia americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) vyžadovať testovanie nových liekov. Bohužiaľ, existuje hneď niekoľko problémov s tým, ako sa tieto klinické štúdie vykonávajú. 

Farmaceutické spoločnosti chcú dostať svoj produkt na trh čo najskôr, pretože patentové hodiny – a ich príležitosť profitovať z marketingovej exkluzivity – tikajú. Ich primárnym záujmom počas klinických skúšok je minimalizácia potenciálnych vedľajších účinkov, ktoré by mohli zabrániť tomu, aby sa liek na trh dostal.

To znamená, že pacientom dobrovoľníkom sa dáva najmenšia dávka, ktorá by ešte mohla priniesť štatisticky významné výhody. 

A keď je dávka udržiavaná na nízkej úrovni, aby sa minimalizovali vedľajšie účinky, je tiež menej pravdepodobné, že bude mať skutočný klinický úspech u osoby s poruchou. Namiesto venovania viac času na určenie správnej klinickej dávky, je lacnejšie urobiť veľa štúdií a zbaviť sa tých, ktoré neprinášajú výsledky.

Ďalším z problémov je, že lekári, ktorí štúdie vykonávajú, sú často pod tlakom, aby urobili nábor dobrovoľníkov čo najrýchlejšie – to znamená, že pri ich skríningu môžu robiť svoju prácu nedokonale. Lekári môžu byť menej diskriminujúci alebo dokonca úplne zaujatí voči dobrovoľníkom, ktorí budú náchylnejší na liečbu, či už je to antidepresívum alebo placebo.

Skúmanie účinnosti antidepresív sťažujú aj ďalšie dve veci. Po prvé, ľudia s diagnostikovanou depresiou sa môžu začať cítiť lepšie sami od seba, takže je ťažké určiť, či sa pacient cíti lepšie kvôli liečbe alebo z iných dôvodov.

Po druhé, nie všetky depresie sú rovnaké: Ľudia s miernou depresiou reagujú na lieky inak ako ľudia s ťažkou depresiou. Dobrovoľníci môžu mať rôzne stupne depresie, od ťažkej cez miernu až po žiadnu – niektorí sa môžu cítiť na dne kvôli nedávnemu rozvodu či nezamestnanosti a je pravdepodobné, že by sa im tak či tak polepšilo. 

Prelomové výsledky najväčšej štúdie o účinnosti antidepresív

Medzinárodná štúdia publikovaná v The Lancet v roku 2018 posudzovala všetky vedecké údaje, publikované aj nepublikované, ktoré vedci z Oxfordskej univerzity mohli nájsť. Autori tiež kontaktovali farmaceutické spoločnosti, autorov pôvodných štúdií a regulačné agentúry, aby doplnili neúplné správy o pôvodných prácach alebo poskytli údaje pre nepublikované štúdie. 

Sfinalizovaná štúdia, ktorá zahŕňa najväčšie množstvo doteraz nepublikovaných údajov, (pričom všetky sú teraz voľne dostupné online), bola niektorými komentátormi interpretovaná ako koniec antidepresívnej kontroverzii. 

Napríklad profesor Carmine Pariante, hovorca Royal College of Psychiatrists v Spojenom kráľovstve, poznamenal: „Táto metaanalýza konečne ukončuje polemiku o antidepresívach a jasne ukazuje, že tieto lieky fungujú pri zlepšovaní nálady a pomáhajú väčšine ľudí s depresiou.“

V rámci metaanalýzy autori analyzovali až 522 štúdií – všetky dvojito zaslepené, randomizované kontrolované štúdie (RCT) – vykonané v rokoch 1979 až 2016. Tieto štúdie porovnávali 21 bežne používaných antidepresív s placebom alebo s inými antidepresívami.

Zhromaždené údaje zahŕňali 116 477 mužov a žien vo veku 18 rokov a starších, ktorí mali depresiu a ktorí sa liečili najmenej osem týždňov. Celkovo 87 052 ​​účastníkov bolo náhodne pridelených na užívanie lieku a 29 425 na placebo. Väčšina pacientov mala stredne ťažkú ​​až ťažkú ​​depresiu.

Aby sa zabezpečilo, že štúdie zahrnuté v metaanalýze budú porovnateľné, autori vylúčili štúdie s pacientmi, ktorí mali aj bipolárnu poruchu, symptómy psychózy alebo depresiu rezistentnú na liečbu, čo znamená, že zistenia sa nemusia vzťahovať na týchto pacientov.

Primárne výsledky štúdie boli účinnosť (počet pacientov, ktorí reagovali na liečbu, t. j. ktorí mali zníženie depresívnych symptómov o 50 % alebo viac) a prijateľnosť lieku (podiel pacientov, ktorí zo štúdie odstúpili z akéhokoľvek dôvodu do 8. týždňa).

Ako si v štúdii viedli antidepresíva?

Autori metaanalýzy dospeli k záveru, že všetkých 21 antidepresív je pri krátkodobej liečbe akútnej depresie u dospelých účinnejších ako placebo, pričom účinnosť sa pohybuje od malej po strednú.

Čo sa týka prijateľnosti, jediný liek, ktorý sa ukázal ako menej prijateľný než placebo bol klomipramín.

„Vedci očakávali, že zistia, že niektoré antidepresíva sa ukážu byť lepšie ako placebo, takže boli prekvapení, že každý z liekov bol účinnejší,“ hovorí vedúci autor štúdie Dr. Andrea Cipriani z Oxfordskej univerzity. „Boli sme otvorení akémukoľvek výsledku,“ vraví a zároveň dodáva, že ich zistenia sú relevantné pre dospelých, ktorí majú prvú alebo druhú epizódu depresie. 

„Antidepresíva sú účinné lieky, ale, žiaľ, vieme, že asi jedna tretina pacientov s depresiou na liečbu nereaguje. S účinnosťou v rozsahu od malej po strednú pre dostupné antidepresíva je jasné, že je stále potrebné liečbu ďalej zlepšovať,“ dodáva Dr Cipriani.

Autori poznamenávajú, že údaje zahrnuté v metaanalýze zahŕňajú osem týždňov liečby antidepresívami, takže sa nemusia nevyhnutne vzťahovať na dlhodobejšiu liečbu.

Antidepresíva účinné v rôznej miere

Hoci vedci zistili, že každý z 21 testovaných liekov bol účinnejší ako placebo, niektoré boli účinnejšie ako iné.

Ako najúčinnejšie sa ukázali amitriptylín (Elavil), mirtazapín (Mirzaten, Remeron), duloxetín (Cymbalta, Dulsevia), venlafaxín (Alventa, Velaxin) a paroxetín (Paretin, Paxil).

Najmenej účinné sa autorom štúdie zdajú byť fluoxetín (Prozac), trazodón (Trittico), klomipramín (Anafranil), desvenlafaxín a reboxetín (Edronax).

Antidepresíva sa tiež líšili v prijateľnosti, pričom ako najtolerovateľnejšie sa ukázali agomelatín (Valdoxan), fluoxetín (Prozac) a escitalopram (Cipralex, Esoprex, Elicea) a najmenej tolerovateľné trazodón (Trittico), reboxetín (Edronax) a levomilnacipran. Ako som už spomínala vyššie, jediný liek, ktorý sa ukázal ako menej prijateľný než placebo bol klomipramín.

Nič nie je dokonalé

Antidepresíva sú veľmi bežnou formou liečby depresie, avšak asi tretina ľudí s depresiou na liečbu nereaguje. Ďalším z problémov je, že môže trvať štyri až osem týždňov, kým sa účinok antidepresív začne prejavovať. 

Čo sa týka samotnej metaanalýzy, tak až 78 % z 522 štúdií financovali farmaceutické spoločnosti a autori získali nepublikované informácie pre 52 % zahrnutých štúdií. 

Celkovo bolo 9 % štúdií hodnotených ako štúdie, ktoré majú vysoké riziko zaujatosti, 78 % ako stredné riziko a 18 % ako nízke riziko zaujatosti. Cipriani hovorí, že návrh štúdie a zahrnutie nepublikovaných údajov do ich analýzy malo zmierniť túto potenciálnu zaujatosť.

„Lieky by sa mali vždy zvážiť spolu s inými možnosťami, ako je napríklad psychoterapia, ak je dostupná. Pacienti by si mali byť vedomí potenciálnych výhod antidepresív a vždy sa s lekármi porozprávať o najvhodnejšej liečbe pre nich,“ uzatvára Cipriani.

Záverečné myšlienky

Antidepresíva sú dôležitou súčasťou liečby depresie a môžu výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov. Napriek tomu, že placebo efekt môže mať určitý prínos, antidepresíva poskytujú biologické zmeny, ktoré dlhodobo pomáhajú zvládať symptómy depresie.

Záverom klinických štúdií často býva, že antidepresíva sú účinnejšie ako placebo, najmä u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou depresiou. U pacientov s miernou depresiou môže byť rozdiel medzi účinkom antidepresív a placeba menej výrazný.

Výskum a klinické štúdie naďalej hľadajú spôsoby ako optimalizovať liečbu depresie, vrátane lepšieho pochopenia úlohy placeba a jeho účinkov.

Antidepresíva môžu byť účinným nástrojom na liečbu ťažkej depresie, ale to nevyhnutne neznamená, že by mali byť vždy prvou voľbou.

---

Zdroje:

1. https://www.webmd.com/depression/how-different-antidepressants-work
2. https://www.europeanpharmaceuticalreview.com/news/73029/study-antidepressants-effective-placebos/
3. https://www.medicalnewstoday.com/articles/321140#We-dont-know-how-antidepressants-work
4. https://childmind.org/article/is-it-true-that-antidepressants-are-no-better-than-placebos/
5. https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(17)32802-7/fulltext
6. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35918097/
7. https://www.ox.ac.uk/news/2018-02-22-antidepressants-more-effective-treating-depression-placebo
8. https://time.com/5169013/antidepressants-more-effective-placebo-treating-depression/